Vnútorná hodnota

Označenie vnútorná hodnota má vo finančnom svete dva významy. Môže ísť o vyjadrenie hodnoty, ktorú investori prikladajú nejakému aktívu na základe vlastného uváženia, prípadne výpočtu. Porovnanie tejto hodnoty s trhovou cenou potom rozhodne o nákupe alebo predaji aktíva. Ďalej môže ísť o vnútornú hodnotu súvisiacu s opčnými obchodmi. Vnútornou hodnotou opcie sa označuje hodnota, ktorú by investor získal pri okamžitej realizácii opcie.

Vnútorná hodnota aktíva
Vnútornou hodnotou určitého aktíva môžeme rozumieť hodnotu, ktorú investor danému aktívu prikladá. Túto hodnotu môže napríklad získať pomocou vlastného modelu alebo na základe odhadu. Porovnaním získanej hodnoty so súčasnou trhovou cenou investor dôjde k rozhodnutiu, či je aktívum aktuálne vhodné na predaj, držanie alebo nákup. Táto vnútorná hodnota sa niekedy nazýva aj fundamentálnou hodnotou.

Zisk vnútornej hodnoty
Najčastejším spôsobom získania tejto vnútornej hodnoty je použitie niektorého z oceňovacích modelov. Tieto sa môžu navzájom líšiť princípom a sofistikovanosťou. Nemusí však nutne platiť, že sofistikovanejší model poskytuje presnejší výsledok.

Jeden z princípov modelu je tzv. porovnávací a možno ho použiť napríklad na akcie alebo nehnuteľnosti. Tento druh modelu predpokladá, že podobné firmy (alebo nehnuteľnosti) si musia byť podobné aj cenou. V praxi sa často používa napríklad valuácia podľa podobných firiem (trading comparables) alebo valuácia podľa podobných transakcií (precedent transaction analysis). Výsledkom tohto typu modelov je potom interval, v ktorom by mala vnútorná hodnota skúmaného aktíva nachádzať.

Druhým prístupom, ktorý sa v praxi používa, je tzv. príjmový prístup. Investor pri ňom predikuje všetky budúce príjmy (future cash flows), ktoré mu aktívum prinesie. Pri niektorých aktívach, ako sú napríklad akcie, je však predpokladaná životnosť rovná nekonečnu. Preto zvyčajne predpovedá príjmy napríklad počas prvých desiatich rokov a ďalej počíta s konštantným rastom príjmov donekonečna. Na túto časť valuácie je možné použiť napríklad Gordonov vzorec. Ďalej sa určí sadzba, ktorá bude použitá pri diskontovaní týchto príjmov do súčasnosti. Táto sadzba zvyčajne predstavuje výnos, ktorý by investor mohol získať alternatívnou investíciou (princíp vychádza z ekonomického konceptu ceny obetovanej príležitosti). Uvedený typ modelu sa veľmi často používa pri akciách a dlhopisoch, môže byť však použitý aj pri nehnuteľnostiach. Modelom, ktorý vychádza z tohto princípu, je napríklad diskontovanie voľného cash flow (discounted free cash flow, DFCF model).

Tento typ modelu je však veľmi citlivý na vstupné dáta. Desatina percenta v diskontnej sadzbe môže implikovanú vnútornú hodnotu akcie zmeniť aj o niekoľko dolárov. Model býva preto veľmi náchylný na manipuláciu. V praxi sa často najskôr určí požadovaný výsledok a potom sa model príslušne „kalibruje".

Tento krátky výpočet je len demonštratívny, v praxi sa investor môže stretnúť s ďalšími princípmi modelov.

Vnútorná hodnota opcie
Hodnota opcie má dve zložky – časovú (extrinsic, time value) a vnútornú (intrinstic). Vnútorná hodnota opcie predstavuje čiastku, ktorú by investor získal pri jej okamžitom uplatnení. Môže byť nulová, ak je pozícia v opcii out-of-the-money alebo rovná rozdielu medzi realizačnou cenou opcie (strike price) a aktuálnou spotovou cenou podkladového aktíva, pokiaľ je opcia v pozícii in-the-money. Vnútorná zložka je teda závislá na cene podkladového aktíva.

Časová zložka je závislá od času, ktorý ostáva do dátumu exspirácie opcie. Aj opcia, ktorá je out-of-the-money, bude mať nejakú hodnotu, pretože je možné, že do dosiahnutia dátumu exspirácie sa dostane do pozície in-the-money. K zachyteniu tejto časovej zložky pomáha investorovi indikátor théta.​