Silver-lining effect

Silver-lining effect je jav, ktorý nastáva v psychike investora, keď spočítava svoje zisky a straty. Efekt popisuje, že pre investora, ktorý inkasuje výraznú stratu a k nej malý zisk, je takáto situácia po psychickej stránke pozitívnejšia, akoby mal zinkasovať len stratu, hoci v rovnakej výške ako v predchádzajúcom prípade. Pomenovanie tohto javu má korene v anglickom prísloví – silver lining totiž poukazuje na pozitívny jav v inak negatívnom prostredí (vzdialene podobné slovenskému „Všetko zlé je na niečo dobré.“)

Silver-lining effect teda prenesene skúma situácia, keď je investor vystavený „dobrým a zlým správam“. Popisuje, či je pre investorovu psychiku výhodnejšie získať tieto správy postupne (oddelene) alebo naraz (integrovane). Ak by sme opustili finančné trhy, silver-lining effect môže popisovať aj situáciu maloobchodníka. Ten môže buď znížiť ceny alebo ponechať ich na súčasnej úrovni, ale časť ceny vrátiť zákazníkovi ako zľavu. Hoci výsledok je v oboch prípadoch rovnaký, v druhom prípade odíde zákazník spokojnejší (získal psychologicky väčšiu hodnotu).​

Princíp silver-lining effektu​

Tento efekt popisuje situácie, keď človek dostáva súhrn informácií a má dve možnosti, ako ich prijať:​

  • integrovane - súhrn informácií chápe ako jeden celok
  • separovane -rozdelí si správy na pozitívne a negatívne​.

Štúdie ukázali, že mnoho ľudí nevedomky používa práve separovaný prístup k informáciám, ich myseľ teda súvislé informácie rozdeľuje na „dobré“ a „zlé“ správy. Absorbovanie negatívny správ je potom podstatne jednoduchšie, ak sú doplnené pozitívnou informáciou (ktorá je však vzhľadom na negatívne správy výrazne menšia).​

Vo svete investovanie si fungovanie tohto efektu môžeme ilustrovať nasledujúcim príkladom:​

Predstavme si dvoch investorov A a B, ktorí investujú do rovnakej akcie. Týždeň budeme pozorovať ich reakcie na vývoj ceny tejto akcie. Investor A je netrpezlivý a sleduje vývoj ceny akcie každý deň. Investor B je zaneprázdnený a na svoje akcie sa pozrie vždy až na konci týždňa. Akcia na začiatku týždňa stojí 20 USD a jej cena sa vyvíja nasledovne:​

 

 

Keď sa investor B pozrie na svoje portfólio na konci týždňa, bude zdesený vysokou stratou vo výške troch dolárov na akciu. Investor A, ktorý sledoval vývoj ceny každý deň, bude vystavený silver-lining efetu z piatkových ziskov a na celkovú stratu, ktorá je identická, bude reagovať podstatne lepšie.​

Princíp silver-lining efektu funguje aj v opačnom prípade. Keby sme sledovali rovnakých investorov A a B, no ich portfólio by malo úplne opačný vývoj (cena akcií celý týždeň rastie, v piatok klesne), investor A by bol psychicky rozladený z piatkového poklesu a celkový výnos portfólia by tak nebral tak pozitívne ako investor B. ​