Portfólio

Portfólio označuje súbor dvoch a viacerých investičných nástrojov, napríklad akcií, dlhopisov, finančných derivátov alebo hotovosti. Ide o jeden zo základných pojmov vo svete financií. Hlavným dôvodom jeho používania je proces diverzifikácie. Zároveň sa skladba portfólia upravuje tak, aby sa viac priblížila predstave investora. Základy teórie portfólia boli položené v 50. rokoch minulého storočia.


Proces diverzifikácie
Držanie portfólia namiesto jedného titulu umožňuje investorovi diverzifikovať, t.j. rozložiť riziko. Toto riziko je rozložené vďaka vzájomnej korelácii medzi jednotlivými titulmi v portfóliu. S rastúcim počtom nástrojov klesá totiž ich príspevok k celkovej volatilite portfólia a klesá tzv. nesystematické riziko. Ide o individuálne riziko spojené s každý jednotlivým inštrumentom v portfóliu. Viac sa o procese diverzifikácie dozviete pod pojmom Odvrátenie rizika.

Skladanie portfólia
Portfólio možno zložiť mnohými spôsobmi a metódami s cieľom dosiahnuť určitý cieľ. Týmto procesom sa zaoberá portfolio management. Portfólio sa môže skladať tak, aby napríklad kopírovalo určitý trhový index. Tento index môže byť zameraný na vybrané investičné myšlienky, na firmy z jedného štátu alebo sektora. Investor môže ďalej aplikovať niekoľko teórií a nástrojov. Najznámejšou metódou skladania portfólia je tzv. teória portfólia.

Teória portfólia
Základy teórie portfólia položil americký ekonóm H. Markowitz. Teória dáva investorom niekoľko nástrojov na zostavenie ideálneho portfólia v závislosti na ich averzii k riziku. Ako každá teória má aj teória portfólia niekoľko východiskových predpokladov. Medzi nimi:

  • existencie bezrizikového aktíva, ktoré ponúka bezrizikovú úrokovú sadzbu. V praxi je toto aktívum často zastúpené pokladničnými poukážkami USA
  • investori sú racionálni a vždy sa snažia maximalizovať svoj úžitok
  • zanedbanie transakčných nákladov
  • investori nie sú schopní ovplyvniť cenu aktíva
  • investori si môžu požičiavať za bezrizikovú úrokovú sadzbu
Podľa teórie sa najskôr zostaví optimálne rizikové portfólio (t.j. neobsahuje bezrizikové aktívum) pomocou optimalizácie, kedy sa investor snaží dosiahnuť najvyšší pomer medzi výnosom a rizikom. Tento pomer sa označuje aj ako Sharp ratio alebo risk-to-reward ratio. Za výnos sa tu považuje očakávaný výnos (expected return) a za jednotku volatility je považovaná štandardná odchýlka.

Po vytvorení optimálneho rizikového portfólia dochádza ku konštrukcii ideálneho portfólia. Tu použijeme bezrizikové aktívum a vyššie uvádzané optimálne rizikové portfólio a skombinujeme tak, aby vyhovovalo predstavám investora (jeho tolerancii k riziku).

Problémy teórie portfólia
V realite naráža táto teória na niekoľko problémov. Prvým z nich je získanie vstupných hodnôt. Zatiaľčo štandardné odchýlky a korelačné koeficienty možno vypozorovať, získanie hodnoty očakávaného výnosu je problematické. Aj po získaní týchto vstupných hodnôt však investor ešte nemá vyhrané. Použité vstupy totiž vychádzajú z minulosti a nemusia tak zohľadňovať nové situácie na trhoch.

Pri použití štatistických metód, ako napríklad štandardná odchýlka, teória predpokladá normálnu distribúciu na finančných trhoch. Mohli by sme vlastne povedať, že teória portfólia sa na trhy pozerá ako na súbor hracích kociek. Finančné trhy sú však podstatne komplexnejší a chaotickejší systém.

Veľká časť týchto problémov, vrátane odstránenia obmedzujúcich predpokladov, bola odstránená ďalšími revíziami a úpravami tejto teórie. Ich výsledkom je napríklad post-moderná teória portfólia alebo Black-Littermanov model.