Pákový efekt


Pákovým efektom (v angličtine „leverage“, zriedkavo aj „gearing“) sa rozumie použitie cudzieho kapitálu s cieľom dosiahnuť vyšší zisk. Platí pritom, že pákový efekt funguje ako dvojsečná zbraň – zvyšuje tak zisky, ako aj straty. Vo finančnej praxi sa pákový efekt vyskytuje najčastejšie v dvoch formách – firmy používajú popri vlastnom kapitáli aj dlh, či už v podobe bankového úveru alebo vydaním dlhopisov. Investori použitím leverage pri rôznych finančných nástrojoch (napr. opcie, futures alebo warranty) výrazne zvyšujú potencionálnu veľkosť svojich ziskov.​

Pákový efekt pre investorov​

Investorovi ponúka finančný páka možnosť obchodovať s väčším objemom prostriedkov ako má k dispozícii. Zisk alebo strata preto môžu byť podstatne väčšie. Cudzí kapitál poskytuje investorovi vo väčšine prípadov broker a za túto službu si nechá, samozrejme, zaplatiť.​

Broker použije časť prostriedkov investor ako istú formu zálohy – tzv. margin. Pákový efekt, ktorý potom broker poskytne, sa rovná:​

 
Investor napríklad zvažuje kúpu 1 lotu USD/CHF, teda investíciu v hodnote 100 000 USD. Na investíciu použije pákový efekt a broker bude žiadať 1 000 USD ako maržu, čo zodpovedá jednému percentu hodnoty transakcie. Výsledná páku, ktorú investor dosiahne, je teda 100:1 (100 000 USD/1 000 USD).​

Výška páky, ktorú je broker ochotný ponúknuť investorovi, často záleží na nástrojoch, s ktorými investor obchoduje. Zvyčajne platí, že pri menových pároch na forexe je pákový efekt podstatne vyšší – okolo 50:1 –, kým pákový efekt pri akciách býva rádovo okolo 2:1 a pri futures 15:1. Takýto vysoký pákový efekt na forexe môže na prvý pohľad vyzerať veľmi riskantný, no denné pohyby na menových pároch bývajú spravidla nižšie ako jedno percento.​

Jednoduchý príklad rizika finančnej páky možno zobraziť takto:​

Ak investor nakupuje akcie pri páke 2:1, t.j. 50 % potrebných finančných prostriedkov dodá z vlastných zdrojov a 50 % si požičia od brokera, a cena akcie sa prepadne o 10 %, investor príde o 20 % svojich vložených prostriedkov.​

Finančná páka pri firmách ​

Spoločnostiam ponúka finančná páka niekoľko možností. Predovšetkým ide o lacnejšiu formu financovania ako vlastný kapitál – spoločnosť platí len úroky, pre akcionárov tak zostane viac zo zisku a nemusia sa deliť s novými akcionármi. Navyše, úrokové náklady vytvárajú tzv. daňový štít, pretože ide o daňovo odpočítateľné položky.​

Akcionárom zároveň pákový efekt umožňuje naďalej kontrolovať firmu pri nižšom objeme vlastného kapitálu.​

Firme pákový efekt pomôže zvýšiť zisk len vtedy, ak je zhodnotenie aktív (return on assets, ROA) vyššie ako úroková sadzba z dlhu. V opačnom prípade funguje pákový efekt proti firme a znižuje jej zisky.​

Ako merať pákový efekt? ​

Na analýzu pákového efektu firiem slúži niekoľko pomerových ukazovateľov. Platí, že investor by mal porovnávať pákový efekt tak v čase, ako aj sektorovo.​

 

Ak má spoločnosť aktíva v hodnote 2 000 000 korún a vlastný kapitál v hodnote 1 000 000 korún, vlastný kapitál potom reprezentuje polovicu prostriedkov firmy. Finančný pákový efekt je vtedy rovný dvom (2 000 000/1 000 000). Inými slovami možno povedať, že firma je „zapákovaná“ v pomere 2:1.​

 

Investor musí zároveň brať ohľad aj na to, či sa fina​nčná páka nezačína otáčať proti firme. Tu pomôže pomer EBITDA a finančných nákladov: Tento pomer ukazuje, koľkokrát spoločnosť pokryje finančné náklady svojou EBITDA (príjmy pred úrokmi, odpismi a daňami). Zdroje: Investopedia, Wikipedia, Fundamentals of Financial Management ​