Odvrátenie rizika

Odvrátenie rizika označuje proces, pri ktorom sa jedna alebo viac zložiek rizika znižuje. Riziko je totiž vo všeobecnosti považované za nežiadúce, preto dochádza k jeho minimalizácii. Investor to môže dosiahnuť použitím viacerých metód. Riziko je jedným z troch vrcholov tzv. investorského trojuholníka, ostávajúcimi dvoma sú výnos a likvidita. Kým pri výnose a likvidite investor usiluje o ich maximalizáciu, pri riziku je to naopak.

Riziko je definované ako pravdepodobnosť straty alebo iného nežiadúceho výstupu. Spolu s očakávaným výnosom je jednou zo základných finančných veličín. Klasický prístup k investovaniu považuje riziko za nežiadúce. To sa potom odzrkadľuje napríklad v teórii portfólia, kde sa investor snaží maximalizovať výnos a zároveň minimalizovať riziko.

Riziko je však pomerne široký pojem, preto hovoríme o konkrétnejších typoch rizika. Typ potom označuje príčinu alebo aktivitu, odkiaľ riziko plynie – napríklad menové alebo úverové riziko. Odvrátenie rizika potom označuje proces, pri ktorom sa jedna alebo viaceré zložky rizika minimalizujú.

Meranie rizika
Z definície rizika vyplýva, že pri jeho meraní bude používaná štatistika. Jedným zo štatistických nástrojov, ktorý meria riziko, je tzv. VaR – value-at-risk model. Ak má napríklad portfólio 5 % VaR 1 milión dolárov, existuje 5 % šanca, že portfólio stratí počas jedného dňa hodnotu 1 milión dolárov.

Diverzifikácia
Základným spôsobom odvracania rizika je využitie diverzifikácie, teda uloženie prostriedkov viacerých aktív súčasne. Diverzifikácia je založená na vzájomnej korelácii aktív. Korelácia ceny označuje, do akej miery cena jedného aktíva kopíruje vývoj ceny iného aktíva. Nadobúda hodnoty od 1 do -1, pričom hodnota 1 znamená, že ceny oboch aktív sa pohybujú rovnakým smerom a v rovnakom rozsahu. Dokonale diverzifikovať teda možno len aktíva, ktoré majú koreláciu -1. Akákoľvek zmena v cene jedného aktíva je potom kompenzovaná cenou druhého. Dokonalá korelácia sa však vyskytuje len v teórii, je však možné nahradiť ju dostatočne veľkým počtom aktív. Cena zmeny jedného aktíva je potom zanedbateľná.

Pri diverzifikácii sa totiž odbúrava takzvané jedinečné, nesystematické (v angličtine „unique“) riziko, ktoré je spojené len s jedným aktívom. Príkladom takéhoto rizika môže byť zmena manažmentu jednej firmy. S dostatočne veľkým počtom aktív na rôznych trhoch sa potom investor zbaví tejto zložky rizika a zostane vystavený len systematickej zložke, ktorú nemožno diverzifikáciou odstrániť. Potom je vystavený už len globálnym problémom, napríklad riziku pádu systémovo dôležitej banky.

Mnohé valuačné modely toto chovanie od investora očakávajú. Zrejme najčastejšie používaný model CAPM o jedinečnom riziku vôbec neuvažuje a kalkuluje len so systematickým rizikom vyjadreným koeficientom beta. Inými slovami – investor podľa tohto modelu nie je kompenzovaný za to, že je vystavený nesystematickému riziku. Toto riziko totiž môže ľahko odvrátiť diverzifikáciou.

Hedging
Ďalším príkladom odvracania rizika je hedging. Ten zvyčajne vyžaduje otvorenie opačnej pozície alebo použitie finančného derivátu. Ďalej je dôležité určiť, podľa ktorého parametra sa bude pozícia hedgeovať. Takýmto parametrom môže byť veľkosť otvorenej pozície, dosiahnutie delta- alebo gama-neutrálnej pozície a pod.

Existujú však aj riziká (napr. likviditné), proti ktorým sa možno hedgeovať len ťažko. Musí sa preto aplikovať individuálny prístup.

Stress testy
Jedným z takýchto prístupov je stress testing. Test v podstate začína položením otázky: „Čo sa stane, ak...?“ Nasleduje simulácia, ktorej výsledky sú následne vyhodnotené. Tento nástroj sa stal obľúbeným predovšetkým medzi regulátormi, ktorí takýmto spôsobom vyhodnocujú napríklad kapitálovú primeranosť svojich bánk v extrémnych podmienkach.