Margin (marža)

Margin funguje ako istina, ktorú musí držiteľ finančného nástroja zložiť u svojej protistrany, najčastejšie brokera alebo burzy. Protistrana sa tak kryje voči úverovému riziku investora. Toto riziko vzniká, ak investor obchoduje s požičanými prostriedkami (s použitím finančnej páky – leverage), obchoduje v krátkej pozícii („shortuje"), prípadne obchoduje s finančnými derivátmi. Ako margin sa najčastejšie používa hotovosť, niekedy môže protistrana prijať aj iný cenný papier.

Finančná páka (leverage) dovoľuje investorovi násobiť svoje potencionálne zisky. Investor do obchodu vkladá len časť svojich prostriedkov, zvyšnú časť peňazí mu požičia broker. Akýkoľvek pohyb ceny ten pôsobí na jeho vklad podstatne výraznejšie ako keby bol do pozície investoval len sám. Zároveň však dochádza k zvýšeniu rizika, pretože páka násobí nielen možné zisky, ale i straty. Broker, ktorý investorovi za poplatok poskytuje dodatočný kapitál, od investora žiada určité percento hodnoty celkovej transakcie, ktoré poslúži ako zábezpeka. Táto čiastka potom funguje ako bezpečnostný vankúš pre prípadné straty. Ak strata prekročí určitú úroveň, dochádza k tzv. margin call.

Margin c​all
Ak margin na účte obchodníka nespĺňa požiadavky, prichádza margin call a investor sa musí rozhodnúť. Musí buď dorovnať hodnotu (splatením časti dlhu u brokera) tak, aby bola opäť v súlade s požiadavkami brokera alebo pozíciu uzavrieť a prijať tak stratu. Pokiaľ sa nestihne rozhodnúť, dochádza k nútenému uzatváraniu pozícií zo strany brokera.

Druhá možnosť môže viesť k dominovému efektu. Ak sa následné uzatváranie a predávanie pozícií uskutočňuje vo väčšom rozsahu, ceny sú tlačené nadol. Nízke ceny aktíva však spôsobujú ďalšie margin call. Takáto situácia nastala napríklad počas Čierneho utorka v roku 1929, pretože v tej dobe boli požiadavky na margin veľmi nízke a investori nemali dostatok prostriedkov, aby dorovnali svoje straty.

Druhy a úrovne margin
Margin (marža) býva často vyjadrená ako percento hodnoty celkovej transakcie. Desaťpercentný margin teda znamená, že investor musí udržať margin 10 % čistej hodnoty investície (t.j. po odpočítaní pôžičky od brokera). Existujú rôzne druhy margin:

  • Požadovaná vstupná marža – minimálna hodnota marže pre otvorenie pozície
  • ​Požadovaná udržiavacia marža – hodnota, ktorú musí marža dosiahnuť pre udržanie pozície. Býva spravidla nižšia ako počiatočná marža, no napríklad pri obzvlášť rizikových aktívach môže byť jej hodnota aj vyššia ako vstupná marža. Pokiaľ marža klesne pod túto úroveň, prichádza margin call.
Margin call – príklad
Broker má požadovanú vstupnú maržu 50 % a požadovanú udržiavaciu maržu 25 %.

Cena akcie firmy XY je 50 USD a investor nakúpi 1 000 akcií, hodnota pozície je teda 50 000 USD. Investor dodá 50 % hodnoty investície, t.j. 25 000 USD a broker dodá pôžičku v hodnote 25 000 USD.


Je dôležité uvedomiť si, že zatiaľčo brokerova pôžička je fixná čiastka, hodnota margin investora sa odvíja od ceny. Ak by akcia stála 40 USD, brokerovi stále patrí 25 000 USD, investorovi však už len 15 000 USD.

Otázkou je, pri akej akej cene dostane investor margin call?

Pýtame sa inými slovami na to, pri akej cene bude investorova čiastka tvoriť 25 % hodnoty investície po odpočítaní brokerskej pôžičky. Matematicky to môžeme vyjadriť nasledovnou rovnicou:

kde P je minimálna cena akcie, ktorú investor ešte unesie (nedostane margin call).

Dostaneme:

Cena akcie teda môže spadnúť až na 33,32 USD, čo predstavuje stratu 16,78 USD na akciu. Akonáhle klesne cena pod túto úroveň, investor dostáva margin call.

Alternatívny spôsob výpočtu tejto ceny ukazuje tento vzorec:​