Likvidita (likvidný)

Likvidita je schopnosť alebo tiež rýchlosť, s akou možno dané aktívum premeniť na hotové peniaze bez väčších strát. Platí, že čím vyššia je likvidita, tým rýchlejšie a s menšími nákladami možno dané aktívum speňažiť. Likvidita je aj jedným z troch vrcholov tzv. investorovho trojuholníka. Ďalšími dvoma vrcholmi sú výnos a riziko. Investor by sa mal snažiť o maximalizáciu výnosu a likvidity a zároveň minimalizáciu rizika. Termín likvidita sa používa v niekoľkých významoch – v investorskej, podnikovej aj makroekonomickej praxi.​

V investorskej praxi sa pojem likvidita často vzťahuje na objem obchodov s daným aktívom. Platí, že čím väčšia je obchodovateľnosť aktíva (väčší objem obchodov), tým vyššia je i likvidita, teda schopnosť aktívum rýchle predať za vhodnú cenu s nízkymi transakčnými nákladmi.​

Pri ekonomických subjektoch sa likvidita používa ako pomerový ukazovateľ alebo hodnotí konkrétnu investíciu.​

Likviditu možno chápať aj z makroekonomického hľadiska, kde ide o vzťah medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. Centrálna banka v rámci tzv. repo operácií za určitých podmienok sťahuje z trhu prebytočnú likviditu predajom cenných papierov komerčným bankám. Alebo naopak likviditu dodáva nákupom cenných papierov od komerčných bánk (reverzné repo operácie). V tomto prípade možno pojem likvidita chápať ako množstvo voľných peňazí v ekonomike.​

Likvidita ako pomerový ukazovateľ​

Likvidita je jedným z pomerových ukazovateľov, ktorým možno hodnotiť finančnú situáciu podniku. V tomto prípade označuje množstvo voľných peňazí, ktoré môže podnik použiť pre splatenie svojich záväzkov. Pre výpočet ukazovateľov získame potrebné údaje zo súvahy spoločnosti a výkazu ziskov a strát.​

Ukazovatele likvidity možno rozdeliť na tri stupne:​

I. stupeň je tzv. okamžitá likvidita (cash ratio). Ide o ukazovateľ s najvyššou vypovedacou hodnotou, pretože vyjadruje okamžitú schopnosť spoločnosti splatiť svoje krátkodobé záväzky. Na splatenie týchto záväzkov sa využíva finančný majetok, teda hotovosť v pokladni a na bežných účtoch spoločnosti. Započítava sa aj hotovosť, ktorá je uložená v krátkodobých cenných papieroch. Odporúčané hodnoty sa pohybujú medzi 0,2 až 0,5.​

 
II. stupeň sa nazýva pohotová likvidita (quick ratio). Pohotová likvidita sa vypočíta ako podiel obežných aktív a krátkodobých záväzkov s tým, že obežné aktíva sú znížené o hodnotu zásob. Do výpočtu je zahrnuté zohľadnenie stavu zásob, pretože zásoby tvoria dôležitú súčasť výrobného procesu a často nie je možné premeniť ich rýchlo na peňažné prostriedky. Zásoby teda nie sú považované za likvidnú položku. Spoločnosti zaoberajúce sa poskytovaním služieb nevytvárajú takmer žiadne zásoby, preto sa ich pohotová likvidita blíži hodnotám bežnej likvidity. Odporúčané hodnoty sa pohybujú medzi 1 až 1,5.​
 
III. stupeň je označovaný ako bežná likvidita (current ratio). Ide o identický výpočet ako v prípade pohotovej likvidity, no tu nedochádza k odpočítaniu zásob. Ukazovateľ vyjadruje, koľko záväzkov sme schopní splatiť, ak by sme premenili všetky obežné aktíva na peňažné prostriedky. Za ideálny pomer sa pri bežnej likvidite považuje 2:1, teda 2 Kč obežných aktív kryjú 1 Kč krátkodobých záväzkov. Odporúčané hodnoty sa pohybujú medzi 1,5 a 2,5. Vo všeobecnosti možno povedať, že bežná likvidita menšia ako 1 je považovaná za problematickú, pretože krátkodobé záväzky, ktoré nemožno splatiť obežnými aktívami, je nutné kryť dlhodobými aktívami.​

 

V praxi je riadenie likvidity jedna z najdôležitejších činností finančného manažéra, ktorého úlohou je zaistiť finančné toky (cash flow) v spoločnosti. Existujú prípady, kedy spoločnosť tvorí kladný hospodársky výsledok a aj napriek tomu sa dostane do problémov pre nedostatok likvidity.​