Kúpna opcia

Kúpna opcia je jedným z dvoch typov opcií. Vo všeobecnosti možno opciu definovať ako finančný derivát, ktorý zaisťuje majiteľovi opčného kontraktu právo na nákup alebo predaj podkladového aktíva za stanovenú realizačnú cenu (strike price) vo vopred určenom dátume. Vlastník však nie je povinný toto právo využiť. Kúpna opcia, označovaná aj ako call opcia, poskytuje majiteľovi právo nakúpiť podkladové aktívum za realizačnú cenu, zatiaľčo predajná opcia (put opcia) poskytuje právo predať podkladové aktívum. Opčný obchod je teda dohodou dvoch strán – kupujúceho a predávajúceho. Pretože predávajúci (vypisovateľ opcie) je vo svojej pozícii značne znevýhodnený, dostáva od kupujúceho opcie tzv. opčnú prémiu. Vypisovateľ je povinný splniť svoj záväzok, ak o to prejaví majiteľ opcie zájem. Znamená to, že ak sa majiteľ opcie rozhodne danú opciu uplatniť, vypisovateľ musí dodať podkladové aktívum za dohodnutú realizačnú cenu. V prípade, že majiteľ neuplatní svoje právo, vypisovateľovi opčná prémia zostáva.

Využitie kúpnej opcie
Finančné deriváty sú v dnešnej dobe najčastejšie využívané na dva základné účely – zaistenie a špekuláciu. V prvom prípade vstupujú obchodníci na trhy s cieľom zaistiť svoje pozície voči riziku straty. V druhom prípade špekulujú na pohyby rôznych podkladových aktív a vďaka častému využitiu finančnej páky nepotrebujú veľký vstupný kapitál. V porovnaní s ostatnými derivátmi (napr. forward, futures a pod.) majú opcie jednoznačnú výhodu v tom, že majiteľovi nevyplýva z opčného kontraktu povinnosť vždy uplatniť danú opciu. Kúpne opcie sa často využívajú aj v prípade tzv. akciových opčných plánov.

Nasledujúce príklady ilustrujú možnosti využitia kúpnych opcií. V prípadoch, keď očakávame výrazný nárast ceny určitého podkladového aktíva, no chceme riskovať len malú časť kapitálu, kúpime kúpne (call) opcie. Ak dané podkladové aktívum porastie podľa nášho očakávania, kúpenú opciu uplatníme a dosiahneme rovnaký zisk ako keby sme rovnaké množstvo podkladového aktíva kúpili priamo, pričom sme potrebovali podstatne menší kapitál. V situácii, keď náš predpoklad nebol správny, opčný kontrakt neuplatníme, zaplatíme však predajcovi opčnú prémiu. Z toho je zrejmé, že pri kúpe kúpnej opcie môžeme dosiahnuť neobmedzený zisk, ale len obmedzenú stratu vo forme opčnej prémie.

Ak vystupujeme na druhej strane transakcie, teda ako predávajúci kúpnej opcie, predpokladáme, že po dobu platnosti opcie až do dňa jej exspirácie nebude podkladové aktívum výrazne rásť. Inými slovami – rozdiel medzi trhovou a realizačnou cenou opcie a z toho odvodená cenová hodnota opcie bude menšia ako získaná opčná prémia. Keby bola hodnota opcie väčšia ako opčná prémia, majiteľovi (kupujúcemu) by sa vyplatilo danú opciu uplatniť. V prípade, žeby náš predpoklad nebol správny a podkladové aktívum by zaznamenalo výrazný rast, kupujúci by uplatnil cenu opcie a žiadal od nás buď podkladové aktívum za realizačnú cenu alebo peňažnú hodnotu opcie, ktorá je daná rozdielom medzi trhovou cenou a realizačnou cenou opcie (táto možnosť sa v súčasnosti využíva častejšie). Z toho vyplýva, že pri predaji kúpnej opcie dosahujeme obmedzeného zisku v podobe opčnej prémie, no potenciálne straty už obmedzené nie sú.

Ďalším možným využitím kúpnych opcií sú tzv. akciové opčné plány. Ide o motivačný nástroj firiem, ktoré sa snažia zaangažovať svojich zamestnancov na hospodárskych výsledkoch spoločnosti. Firma vypíše opčný plán, ktorý môže vyzerať napríklad takto:

V prípade, že firma vykáže rast čistého zisku o 10 % ročne počas nasledujúcich troch rokov, zamestnanec získa opciu na 1 000 akcií za aktuálnu cenu na trhu, ktorá predstavuje 50 Kč za akciu. Zamestnanec môže uplatniť opciu počas dvoch rokov od jej získania alebo v prípade, že cena akcie na trhu dosiahne 120 Kč za akciu. Ak cena akcie skutočne dosiahne túto úroveň, zamestnanec sa môže rozhodnúť uplatniť opciu a získať 1 000 akcií za cenu 50 Kč za jednu a obratom ich predať na trhu pri cene 120 Kč za akciu.