IPO (Initial Public Offering)

IPO (Initial Public Offering) je prvá verejná ponuka akcií. Je to proces, kedy spoločnosť vstupuje na burzu a po prvýkrát ponúka svoje akcie na predaj širokej verejnosti. Deje sa tak na tzv. primárnom trhu. Najčastejším motívom realizácie IPO býva získanie nového kapitálu pre rozvoj spoločnosti, existuje však aj viacero ďalších dôvodov. IPO má však aj svoje tienisté stránky, napríklad informačnú povinnosť.

Častým dôvodom IPO býva zviditeľnenie spoločnosti alebo marketingové ciele. Byť verejne obchodovanou spoločnosťou je prestížna záležitosť a znamená zaradenie firmy do najvyššej ligy. IPO ďalej prináša aj vyššiu likviditu akcií, optimalizáciu kapitálovej štruktúry (pomer dlhu a vlastného kapitálu).

Pri uskutočnení IPO dôjde k trhovému ohodnoteniu spoločností a pôvodní majitelia môžu získať veľké peniaze predajom časti svojich akcií. Vývoj akcií po IPO býva ostro sledovaný analytikmi a nezriedka je veľmi negatívny.


Proces IPO
IPO je zdĺhavý proces, náročný najmä na financie. Spoločnosť, ktorá sa pripravujú na IPO, si musí vybrať jedného alebo niekoľkých „underwriterov" (po slovensky upisovateľov). V prevažnej väčšine prípadov nimi bývajú veľké banky a ich úlohou je pripraviť emisiu a viesť celý proces. Sú tiež zodpovední za úspešné dokončenie IPO. Samotný proces IPO môžeme rozdeliť do troch fáz:


Prípravná fáza
V tejto fáze dochádza k prípravám predovšetkým vo vnútri spoločnosti. Ak firma dosiaľ nemala podobu akciovej spoločnosti, je potrebné uskutočniť zmenu formy podnikania a pripraviť manažment na vstup akcionárov do firmy (tzv. corporate governance). Je potrebné viesť účtovníctvo vo forme medzinárodne uznávaných štandardov (IFRS, US-GAAP) a neskrývať v skrini žiadnych „strašiakov". Tým sa myslí úplná trasnparentnosť podnikania spoločnosti, aby nedošlo k negatívnemu vplyvu na investorov. Keď je spoločnosť vnútorne pripravená, môže prejsť k realizačnej fáze.


Realizačná fáza
V tejto fáze dochádza k výberu underwriterov a pokiaľ ich bude viac, musí byť určený manažér emisie. Ďalej sa už postupuje v úzkej spolupráci s underwritermi. Dôležité je vybrať cieľový trh, na ktorý by firma chcela vstúpiť. Ideálnym trhom nemusí vždy byť ten domáci. Spoločnosti často vstupujú na zahraničné trhy, napríklad ak ich hlavné príjmy pochádzajú zo zahraničia alebo z dôvodu vyššej likvidity či vyššej prestíže zahraničného trhu.

Musí byť uskutočnený kompletný a hĺbkový audit spoločnosti za niekoľko posledných rokov (tzv. due diligence). Na základe toho dochádza k vnútornému oceneniu spoločnosti a vzniká prvá predstava o cene upisovaných akcií. Ak by s navrhnutou cenou súčasní vlastníci nesúhlasili, je vhodná doba ukončiť celý proces.

Medzitým sa usilovne pracuje na pripravenie tzv. emisného prospektu. Ten predstavuje prvú hĺbkovú prezentáciu spoločnosti a parametrov emisie. Prospekt by mal zo zákona obsahovať všetky potrebné informácie, ktoré by investori mohli potrebovať pre správne posúdenie emisie. Jeho súčasťou sú preto vybrané finančné údaje spoločnosti, možné riziká, účel vynaloženia peňazí získaných z IPO, parametre emisie a pod. Prospekt musí byť schválený regulátorom daného trhu (v Česku ČNB, na Slovensku NBS).

Počas rokovaní s organizátorom vybraného trhu dochádza k častým prezentáciám pred potenciálnymi inštitucionálnymi investormi, pre ktoré sa v angličtine používa označenie „road show". Počas týchto prezentácií je hlavným cieľom získať predstavu investorov o celej emisii a na základe toho aj očakávania týkajúce sa možnej ceny akcií. Potom už stačí určiť emisný kurz a verejné obchodovanie s akciami môže začať.


Post-realizačná fáza
Úpisom akcií však úloha underwritera nekončí. Jeho zadaním býva aj nasledovná stabilizácia kurzu akcií po uvedení na sekundárny trh. Má právo napríklad na tzv. Green shoe option, čo je opcia na nadlimitný úpis, teda k úpisu ďalších akcií v prípade silného dopytu. V tejto fáze už vznikajú spoločnosti ďalšie povinnosti. Ide predovšetkým o informačnú povinnosť, keď musí pravidelne zverejňovať finančné výsledky a výročné správy.