Index

Index je štatistický ukazovateľ vývoja nejakého trhu, prípadne iného podkladového aktíva v čase. V ekonómii a investičnej praxi sa najčastejšie stretávame s akciovými indexmi, no existujú napríklad aj komoditné a viaceré ďalšie indexy. Indexy sú vyjadrené v bodoch a hodnota indexov býva neustále prepočítavaná podľa aktuálnej hodnoty podkladových aktív​ indexu. Akciový index je vyjadrením úrovne určitého akciového trhu alebo jeho časti. Počíta sa z cien akcií, ktoré majú v báze indexu rôzne určenú váhu. Ide teda o matematický vzorec a investovať do neho priamo nie je možné. Možno však investovať do indexových fondov, ktoré sa snažia kopírovať daný index, príp. iných nástrojov naviazaných na index.​

Zložky akciových indexov​​​

Akciový index zahŕňa vybrané akcie. Tie sú vyberané podľa určitého kľúča, ktorým môže byť napríklad geografické alebo sektorové vymedzenie. Akciové indexy môžeme rozdeliť nasledovne:​

  • Globálne indexy – tieto indexy obsahujú väčšinou väčšie spoločnosti bez ohľadu na ich domovskú krajinu. Odzrkadľujú tak kondíciu svetovej ekonomiky. Medzi takéto indexy patria napríklad S&P Global 100 alebo MSCI.​
  • Národné a regionálne indexy ​ – zahŕňajú firmy, ktoré sa obchodujú na akciovom trhu danej krajiny alebo vo vybranej oblasti. Vyjadrujú tak vnímanie daného regiónu investormi. Príkladom národného indexu môže byť S&P 500 a regionálneho indexu Stoxx Europe 50.​
  • Sektorové indexy​– popri geografickom rozdelení môžeme akciové indexy rozdeliť podľa sektorov, v ktorých spoločnosti daného indexu podnikajú. Aj v tomto prípade odrážajú trhový sentiment v konkrétnom sektore. Ak je navyše vhodne použité aj regionálne delenie, môže investor nájsť priamych konkurentov určitej firmy a urobiť sektorové porovnanie. Príkladom sektorového indexu môže byť napríklad Stoxx Europe 600 Financials. Delenie môže byť ešte detailnejšie – napríklad z indexu Stoxx Europe 600 Financials môžeme vybrať Stoxx Europe 600 Financial Services, Stoxx Europe 600 Banks atď.​
  • Ďalšie členenie ​– indexy je možné triediť ešte detailnejšie. Investor sa tak môže stretnúť s indexmi firiem s určitou trhovou kapitalizáciou, dividendovými titulmi alebo indexmi vytvorené pre špecifický spôsob obchodovania. ​

Váhy a štruktúra indexov​

Indexy môže zahŕňať úplne rovnaké akcie, ich hodnota sa však môže líšiť. Takéto rozdiely môžu mať rôzne dôvody. Zložky indexu môžu mať rozdielnu váhu alebo index môže započítavať aj dividendový výnos.​

Typy váženia zložiek indexu​

  1. Cenovo vážený index ​– zložka indexu má váhu priamo úmernú svojej cene. Akcia s cenou 10 USD bude mať desaťkrát väčšiu váhu ako akcia s cenou 1 USD. Príkladom cenovo váženého indexu je Dow Jones Industrial Average.​
  2. Index vážený trhovou kapitalizáciou ​– zložka indexu má tým väčšiu váhu, čím vyššia je jej trhová hodnota. Príkladom takto váženého indexu môže byť S&P 500 alebo pražský PX 50.​

Ďalším možným dôvodom rozdielu dvoch identických indexov (z hľadiska zloženia) je odlišný prístup k dividendám. Index môže zohľadňovať len kapitálový výnos, no môže počítať aj s reinvestovaním dividend alebo reinvestovaním dividend očistených o dane.​

Indexové fondy ​

Ako už bolo uvedené, do indexu ako takého nemožno priamo investovať. Existujú však fondy, ktoré daný index kopírujú – obsahujú rovnaké tituly s rovnakou váhou. Takéto indexové fondy majú potom podobné výhody ako ostatné nástroje kolektívneho investovania. Nemusí však nevyhnutne platiť, že indexový fond je diverzifikovaná investícia. Vysvetlenie je v štruktúre daného indexu, ktorý môže mať napríklad vysokú expozíciu v niekoľkých veľkých spoločnostiach a podobne. Indexový fond navyše často ani nedosahuje rovnakú výkonnosť ako daný index, dochádza k tzv. sledovacím chybám. Fond napríklad môže držať časť portfólia v hotovosti.​

V ekonómii a financiách sa indexácia využíva napríklad aj na meranie inflácie (index spotrebiteľských cien), ekonomického sentimentu (index nákupných manažérov) a pod. Americký realiný trh je napríklad mapovaný Case-Shillerovým indexom.​