Hedging

Hedging (z angličtiny možno preložiť ako zaistenie) je spôsob ochrany investície pred rizikom strát. Princíp hedgingu spočíva v tom, že jednu pozíciu zaisťujeme druhou, otvorenou v opačnom smere (pozície sú teda negatívne korelované), napr. pri nákupe akcií alebo menových párov. Pri hedgingu sa môžu tiež využívať finančné deriváty, ako napríklad forwardy, futures kontrakty, swapy, opcie a iné.

Hedging sa pri investovaní začal pôvodne využívať pri obchodovaní s komoditami, keď sa obchodníci chceli poistiť pred poklesom cien komodít. Rozvoj zaznamenáva hedging v súčasnosti, keď pribúda dopyt investor po zaistených finančných nástrojoch a rastie počet tzv. hedge fondov, ktoré využívajú rôznorodé hedgingové stratégie.


Hedging otvorením pozícií proti sebe

Jednou z možných foriem hedgingu je otvorenie pozícií proti sebe. Príkladom môže byť dlhá (long) pozícia na euro, ktorú možno zaistiť otvorením krátkej (short) pozície, zarábajúcej v prípade poklesu kurzu eura. Čím viac sa súčet týchto dvoch pozícií blíži nule, tým menšie je riziko strát.


Hedging prostredníctvom finančných derivátov

Investori na kapitálových trhoch môžu zrealizovať zaistenie investičných pozícií využitím finančných derivátov, pri ktorých je vopred dohodnutá cena a dátum vysporiadania obchodu. Využívajú sa najmä menové forwardy a swapy, pomocou ktorých sa možno poistiť voči menovému riziku. K dispozícii sú aj futures kontrakty, opcie či CFD kontrakty. Tieto deriváty možno obchodovať na páku a takto dosiahnuť zaistenie väčšej pozície s nižšou sumou, je však s nimi spojené riziko pákového obchodu.

V praxi využívajú hedging pri investovaní napríklad firmy, ktoré exportujú svoju produkciu alebo držia časť aktív v cudzej mene, prípadne majú výrobné závody v zahraničí. Eliminujú tak riziko nepriaznivého dopadu pohybu menových kurzov a komodít.

Príklad hedgingu: Firma vyrába šperky a potrebuje zlato na ich výrobu. Pre firmu je rizikom veľký nárast ceny zlata, pretože potom by stúpli jej výrobné náklady. V prípade výrazného nárastu ceny zlata by firma mohla len ťažko zvýšiť ceny svojich výrobkov. Spočíta si preto, aké množstvo zlata bude potrebovať napríklad na ďalší polrok a nákupom futures kontraktu si vopred zaistí dodávku zlata pri vopred dohodnutej cene v dohodnutý dátum. Pokiaľ sa cena zlata zvýši, firma si počká na exspiráciu futures kontraktu. Pri dodaní zaplatí cenu, ktorá bola vopred dohodnutá a je nižšia ako súčasná cena zlata na trhu, čo je pre firmu výhodné. V prípade, že sa cena zlata bude znižovať, predá futures kontrakt ešte pred dobou exspirácie. Výsledkom tohto obchodu bude strata, no na trhu bude môcť kúpiť zlato za cenu, ktorá je nižšia ako cena pôvodného futures kontraktu. Strata z obchodu bola vyrovnaná ziskom zo súčasného nákupu pri nižšej cene.


Hedge fondy

Na princípe hedgingu funguje špeciálna skupina investičných fondov, tzv. hedge fondy, ktoré pri investovaní využívajú práve stratégie, pri ktorých je jedna pozícia istená druhou. Medzi tieto stratégie patrí napríklad:

  • držanie dlhých a krátkych akciových pozícií (equity long/short): long a short pozície sú držané súčasne a portfólio manažér mení pomer long/short pozícií podľa aktuálneho vývoja na trhu
  • ​párové obchodovanie (pair trading): na dvoch rôznych aktívach (napr. akciách), ktoré spolu korelujú, dochádza k otváraniu jednej long a druhej short pozície; tým sa pozície kryjú a znižuje sa riziko strát

Záverom je dôležité poznamenať, že cieľom hedgingu nie je zisk, ale ochrana pred nepriaznivým dopadom investičných strát. V okamihu, kedy investor zaistí jednu pozíciu otvorením druhej, síce pokryje stratu, ale zároveň ukrojí časť svojich ziskov.