Forward

Forward je neštandardizovaný kontrakt medzi dvoma stranami na nákup, prípadne predaj, nejakého aktíva, ktorý sa uskutoční v budúcnosti. Cena, pri ktorej bude tento nákup (predaj) uskutočnený, je však určená vopred, v čase uzatvárania forwardového obchodu. Táto cena je odlišná od tzv. spotovej ceny, čo je aktuálna cena na spotovom trhu (spot market). Strana, ktorá vo forwardovom obchode vystupuje ako kupujúci, vstupuje do dlhej (long) pozície, kým strana, ktorá figuruje ako predajca, vstupuje do krátkej (short) pozície. Forwardové obchody sa rovnako ako mnoho iných finančných derivátov používajú na zaisteniu proti rizikám, prípadne na špekulácie. Podkladové aktívum vo forwardovom obchode môže byť v podstate čokoľvek, najčastejšie sa však forwardy uzatvárajú na komodity alebo meny.​

Cena forwardového kontraktu​

Ako už bolo uvedené v úvode, forwardová cena sa líši od ceny na spotovom trhu. Cena, za ktorú je forward dohodnutý na začiatku, sa nazýva „delivery price“ (vo voľnom preklade „cena pri doručení“). Táto cena predstavuje sumu, za ktorú bude v budúcnosti podkladové aktívum vymenené. Delivery price a forwardová cena sa v okamihu dohody kontraktu rovnajú.​

Rozdiel medzi spotovou a forwardovou cenou predstavuje tzv. forwardovú prémiu, ktorá vo všeobecnosti predstavuje zisk alebo stratu tej strany, ktorá vo forwardovom obchode nakupuje podkladové aktívum. Čím viac sa forward blíži k termínu svojej splatnosti, tým viac sa jeho cena blíži k cene na spotovom trhu.​

Do ceny forwardu vstupuje mnoho ďalších premenných. Napríklad náklady na uskladnenie aktíva, ktoré musí predávajúca strana zaplatiť, zvyšujú forwardovú cenu. Na druhej strane, ak aktívum poskytuje nejaké vedľajšie príjmy (napríklad akcia poskytuje dividendu), tieto príjmy znižujú cenu forwardu, pretože ich inkasuje predávajúca strana.​

Príklad forwardového obchodu​

Predstavte si rafinériu, ktorá bude o rok potrebovať 1 000 barelov ropy a na druhej strane ťažiarsku spoločnosť, ktorá má 1 000 barelov ropy, pričom jej aktuálna cena je na komoditnom trhu 100 USD za barel. Tieto dve spoločnosti si dohodnú forwardový obchod, pričom rafinéria bude figurovať ako kupujúci, bude teda v dlhej (long) pozícii. Ťažiarska spoločnosť bude v krátkej (short) pozícii.​

Forward bude dohodnutý na sumu 105 000 USD, čo zodpovedá 1 000 barelom pri cene 100 USD za barel plus 5 000 USD ako prémia pre ťažiarsku spoločnosť. Dôvodom existencie tejto prémie je fakt, že ťažiarska spoločnosť môže túto ropu predať už dnes za 100 000 USD a peniaze uložiť do banky, kde by získala úrok (v našom prípade 5 000 USD). Zahŕňa teda tzv. náklady obetovanej príležitosti (opportunity cost).​

O rok dôjde ku splatnosti forwardového kontraktu a cenu ropy na spotovom trhu bude napríklad 112 USD za barel. V tomto prípade zarobila rafinéria na obchode 7 000 USD. Tento zisk by dosiahla, ak by predala ropu na spotovom trhu za 112 000 USD (jej náklady na kúpu boli 105 000 USD). Na druhej strane ťažiarska spoločnosť potenciálne stratila 7 000 USD, no zarobila 5 000 USD.​

Rozdiely medzi forwardom a futures​

Forwardové kontrakty sú veľmi podobné futures, medzi nimi však existujú viaceré odlišnosti:​

  • futures kontrakty sú štandardizované, každý kontrakt má presne stanovené množstvo podkladového aktíva (napr. jeden kontrakt futures na ropu Brent obsahuje 1 000 barelov)​
  • futures sú obchodované na burze​
  • futures môžu mať čiastkové vysporiadanie​
  • vzhľadom k svojej obchodovateľnosti na burze vykazujú futures vyššiu likviditu​

V praxi sa s forwardovými kontraktmi stretávame väčšinou pri potrebe zaistenia voči kurzovému riziku podkladového aktíva. Proti pohybom menových kurzov sa týmto spôsobom chránia napríklad exportéri/importéri, ale stabilné ceny vstupných surovín si takto zabezpečuje napríklad aj spracovateľský priemysel. Samozrejme, aj forwardy sú terčom špekulatívnych obchodníkov, no vzhľadom na vyššiu likviditu sú pre tento účel využívanejšie futures, ktorých podstata funguje na rovnakom princípe ako forwardové obchody. ​