Fondy dostupné pre obchodovanie s maržou

Fondy dostupné pre obchodovanie s maržou (leveraged funds) sú fondy, ktoré využívajú tzv. obchodovanie na maržu (pákové obchodovanie), prípadne sami investujú do pákových nástrojov. Tieto fondy patria medzi vysoko sofistikované a rizikové investičné nástroje a odporúčajú sa skúseným investorom, ktorí sú ochotní podstupovať vyššie riziko vo vidine dosiahnutia vyšších výnosov. Bežne možno obchodovať pákové fondy, v ktorých portfóliu sú akcie, štátne dlhopisy, nehnuteľnosti, ale i finančné deriváty.​

Obchodovanie s maržou a jej využívanie vo fondoch​

Princíp obchodovania s maržou (na páku, na margin) spočíva v otvorení pozície sčasti s využitím vlastných prostriedkov a sčasti s využitím vypožičaných zdrojov. V praxi požičiava broker individuálnemu investorovi sumu, ktorá zodpovedá jeho požadovanej páke (pomer vlastných a celkových prostriedkov), pričom finančná páka je pri každom finančnom nástroji odlišná. V závislosti od použitej páky sú potom násobené investorove zisky aj straty. Za poskytnutie takejto pôžičky platí investor úrok.​

Investori obchoduje akcie spoločnosti XY na páku 1:3. Investuje vlastných 10 000 USD a broker mu požičia zvyšných 20 000 USD. Celková veľkosť ovládanej pozície je teda 30 000 USD. Ak sa cena akcií zvýši o 1 %, pre investora to znamená výnos 3 % (mínus úroky z pôžičky) a naopak – v prípade poklesu ceny akcií o 1 % investor vykazuje stratu 3 % (plus navyše úroky z pôžičky).​

Klasické fondy majú kapitál pre investovanie od svojich podielnikov, prípadne vlastníkov a tento kapitál ďalej investujú. Pokiaľ sa ale chcú stať fondmi dostupnými pre obchodovanie s maržou, musia niekde získať dodatočný kapitál, ktorý vytvorí finančnú páku. V praxi sa to väčšinou dosahuje vydaním preferenčných akcií inštitucionálnym investorom. Fond ponúkne inštitucionálnym investorom svoje akcie, ktoré majú pevne stanovený dividendový výnos. Inštitucionálni investori nemajú podiel na výnosoch a stratách z investičnej činnosti fondu, ale pevne stanovený výnos z preferenčných akcií. Ide o veľmi podobný princíp ako u individuálneho investora, ktorý platí úroky z požičaných finančných prostriedkov (leverage).​

Ďalšou možnosťou ako vytvoriť „pákovaný“ fond je nakúpiť do jeho portfólia nástroje, ktoré samé v sebe obsahujú páku (leverage). Najčastejšie ide o futures, forwardy, opcie a ďalšie, ktoré už samotné vykazujú vyššiu citlivosť na zmenu než podkladové aktívum.​

Rôzne typy fondov dostupných pre obchodovanie s maržou​

Akciové fondy​

Najklasickejší príklad pákovaných fondov, ktoré sa zameriavajú na kopírovanie svetových akciových indexov, prípadne iných vybraných košov akcií. Tieto fondy kopírujú svoj podkladový index s vyššou citlivosťou, ktorá závisí od finančnej páky fondu. Najčastejšie ide o dvoj-, prípadne trojnásobne citlivejšie kopírovanie hodnoty podkladového indexu. ​

ETF

ETF sú fondy, ktoré môžu mať ako podkladové aktívum prakticky čokoľvek (akcie, komodity, kôš vybraných aktív), no navonok sa správajú ako akcie, čo im dáva jednoduchú obchodovateľnosť a vysokú likviditu. Tieto fondy existujú prakticky pre všetky hlavné akciové indexy, ako napríklad Nasdaq 100 alebo DJIA. Udržujú stálu finančnú páku na úrovni zvyčajne 2:1 alebo 3:1.​

Dlhopisové fondy​

Štátne dlhopisy považuje mnoho investorov za bezpečnú investíciu a preto sa stávajú pákované dlhopisové fondy stále atraktívnejšími. Základným cieľom týchto fondov je zarobiť na dlhopisoch viac ako musia zaplatiť za vypožičaný kapitál. Takýmto spôsobom fond zvyšuje svoj výnos. 

Pri fondoch dostupných pre obchodovanie s maržou je potrebné brať na zreteľ potrebné znalosti investora. Mnoho týchto fondov býva aktualizovaných na dennej báze a sú zamerané na denné výnosy. Preto od nich nemožno očakávať dlhodobé kopírovanie podkladového aktíva pri zvolenej finančnej páke. Ak napríklad investor vlastní pákový fond (2:1) na index Nasdaq 100 a ten vykáže mesačný nárast o 10 %, nemožno počítať s 20 % výnosom. Je to dané práve krátkodobým zameraním týchto fondov. ​