Federal Open Market Committee (FOMC)

Federal Open Market Committee (FOMC), alebo Federálna komisia pre voľný trh, je kľúčovým orgánom Fedu – americkej centrálnej banky (Federal Reserve System). Hlavou náplňou FOMC je, ako naznačuje samotný názov, rozhodovanie o operáciách na voľnom trhu, predovšetkým o nákupoch a predajoch štátnych dlhopisov. Tento orgán je kľúčový pri nastavovaní úrokových sadzieb a ovplyvňovaní celkovej peňažnej zásoby. Plní aj poradnú funkciu pri ďalších dvoch nástrojoch Fedu – pri určovaní diskontnej sadzby a miery povinných rezerv. Vďaka týmto funkciám sa z FOMC stáva veľmi dôležitý orgán pri plnení menovej politiky USA.​

V médiách sa často objavuje chybná formulácia a pod „zasadaním Fedu“ sa má na mysli práve zasadanie FOMC.​

Štruktúra a fungovanie v rámci Fedu​

 

Štruktúra FOMC a jej zasadania​

FOMC je zložená z dvanástich členov s hlasovacím právom – sedem pochádza z Rady guvernérov (súčasť Fedu) a ďalších päť tvoria riaditelia jednotlivých rezervných bánk v USA. Jedno miesto z tejto pätice je vyhradené pre riaditeľa Newyorskej federálnej banky, zvyšné štyri rotujú medzi ostatnými rezervnými bankami. Predseda Rady guvernérov, ktorou je v súčasnosti (2014) Janet Yellen, je zároveň predsedom FOMC.​

Komisia má zo zákona povinnosť stretnúť sa najmenej štyrikrát do roka. Od roku 1981 sa však komisia schádza osemkrát ročne a päť- až osemtýždennými odstupmi. Pokiaľ si to okolnosti vyžadujú, býva zvolané mimoriadne stretnutie. ​

Okrem dvanástich členov sa zasadnutia komisie zúčastňuje aj sedem prezidentov federálnych rezervných bánk, ktorí práve nie sú členovia FOMC a manažér účtu voľného trhu Fedu (Manager of the System Open Market Account), ktorý patrí pod newyorskú pobočku.​

Zasadnutie začína schválením tzv. minutes, zápisu z predchádzajúceho stretnutia. Ďalším bodom agendy býva správa manažéra účtu voľného trhu o operáciách na domácom a zahraničnom voľnom trhu.​

Nasleduje diskusia o obsahu „zelenej knihy“, ktorá obsahuje detailnú prognózu vývoja americkej ekonomiky na tri roky. Po tomto bode nasleduje tzv. go-round. Každý prezident federálnej banky predstaví ekonomické podmienky, v ktorých sa jeho oblasť nachádza a následne dochádza k posúdeniu kondície národnej ekonomiky. Zasadnutie sa potom presúva k diskusii nad modrou knihou, obsahujúcou rôzne scenáre menovej politiky a ich dôsledky na peňažné agregáty.​

Potom každý člen FOMC a nehlasujúci prezidenti bánk prednesú svoj pohľad na aktuálny stav menovej politiky. Predseda následnej celú diskusiu zhrnie a navrhne konkrétne formulácie nariadenia, ktoré obsahuje cielenú sadzbu federálnych fondov. Sekretár potom text formálne prečíta a pristúpi sa k hlasovaniu.​

Ak je nariadenie prijaté, je doručené Newyorskej federálnej banke, ktorá spravuje účet operácií na voľnom trhu. Následne dochádza k realizácii krokov potrebných pre dosiahnutie cieľov obsiahnutých v nariadení.​

Úloha predsedu ​

Hoci by sa mohlo zdať, že predseda Fedu nemá výraznú silu pri rozhodovaní, nie je tomu tak. Predseda reprezentuje Fed pred prezidentom a Kongresom. Zároveňdohliada na personálnym obsadením poradcov Rady guvernérov. Spomedzi nich sa často vyberajú nástupcovia guvernérov. Záleží ale aj na štýle samotného predsedu. Alan Greenspan mal napríklad mierne autoritátorský štýl, jeho nástupca Ben Bernanke bol zase viac naklonený diskusiám. ​​