Dlhopis

Dlhopis je cenný papier, ktorý potvrdzuje dlh. Je s ním teda spojené právo na splatenie určitej dlžnej čiastky emitentom dlhopisu (dlžníkom) a prípadne aj ďalšie práva. Patrí medzi cenné papiere s fixným príjmom (tzv. fixed income securities), pretože výška vyplácanej sumy (úroky) sa väčšinou nemení. Dlhopis obsahuje niekoľko základných parametrov – dobu splatnosti (maturity), dlžnú sumu (principal), úrokovú mieru, frekvenciu výplat kupónu. Medzi ďalšie vlastnosti patrí mena, v ktorej je dlhopis denominovaný, emitent, rating a i. Podľa týchto vlastností môžeme dlhopisy rozdeliť do rôznych skupín. Ak sa s dlhopisom obchoduje verejne na trhu, má aj ďalšie dôležité charakteristiky. Ide najmä o cenu dlhopisu, výnos dlhopisu, výnos do splatnosti (yield to maturity – YTD) a ďalšie.​

Typy dlhopisov​

Investor sa môže stretnúť s množstvom rôznych typov dlhopisov, uvádzame preto len niekoľko najvýznamnejších:​

  • Kupónový dlhopis ​ - tento dlhopis zaručuje fixný cash-flow, vyplácaný prostredníctvom pravidelných kupónov​
  • Dlhopis bez kupónu​ Zero-coupon bonds) – tento dlhopis nemá žiadny kupón a býva emitovaný za cenu, ktorá je nižšia ako nominálna hodnota. Rozdiel medzi cenou a nominálnou hodnotou predstavuje výnos pre držiteľa.​
  • Prevoditeľné dlhopisy ​ (Convertible bonds) - vlastník dlhopisu (veriteľ) má k dlhopisu opciu na vyplatenie istiny v akciách emitenta.​
  • Akciové dlhopisy​ ((Reverse convertible bonds) - dlžník (emitent) má opciu na vyplatenie veriteľa napríklad v akciách; ide o opačný prípad prevoditeľného dlhopisu.​
  • Špekulatívne dlhopisy ​(junk bonds) ​ - ide o samostatnú skupinu dlhopisov, ktorej investičný rating je veľmi nízky (pod úrovňou investičného pásma) a zaraďuje sa tak medzi vysoko špekulatívne nástroje. Vzhľadom k vysokému riziku je s týmito dlhopismi spojený vysoký výnos.​

Základné charakteristiky dlhopisov ​

Základnou charakteristikou dlhopisu je jeho kupón. Kupón je platba, ktorú dlžník vypláca v pravidelných intervaloch veriteľovi. Väčšinou ide o fixné percento z nominálnej hodnoty dlhopisu. Investor sa tiež môže stretnúť s plávajúcou sadzbou, ktorá je naviazaná na určitú úrokovú mieru (napríklad LIBOR), prípadne infláciu. Pojem kupón sa používa z tradície, v minulosti totiž dlhopis obsahoval ústrižky – kupóny -, s ktorými veriteľ chodil do banky pre úrok.​

Pokiaľ je dlhopis verejne obchodovateľný, je známa jeho trhová cena. Trhová cena dlhopisu sa vyjadruje v percentách nominálnej hodnoty. Nominálna hodnota dlhopisu sa však väčšinou nerovná práve 100 menovým jednotkám. Ak je teda napríklad cena dlhopisu 75,25 a jeho nominálna hodnota je 1 000 USD, jeho aktuálna cena predstavuje 752,50 USD. V Amerike je úplne bežné udávať cenu dlhopisu namiesto v percentách v tzv. tridsaťdvatinách. Ak je napríklad súčasná cena 98,04, dlhopis sa obchoduje za 98 4/32 USD, resp. 98,125 % svojej nominálnej hodnoty. Trhová cena podlieha typickým faktorom, akými sú napríklad makroekonomické prostredie, pozícia dlžníka, úrokové sadzby centrálnej banky a pod.

Vyššie uvedená cena v sebe môže, no nemusí, obsahovať akruálny úrok (t.j. úrok, ktorý už nabehol po vyplatení predchádzajúceho kupónu). V takom prípade rozlišujeme čistú cenu (bez akruálneho úroku) a hrubú cenu, ktorá tento úrok obsahuje. V angličtine sa používa označenie clean alebo flat pre čistú cenu a dirty pre hrubú.

Ak poznáme aktuálnu cenu dlhopisu a ročne vyplácaný úrok (čiastku), môžeme jednoducho vypočítať výnos dlhopisu podľa vzorca: výnos = ročný úrok kupónu / čistá trhová cena dlhopisu.

Presnejší ukazovateľ výnosu dlhopisu je však výnos do splatnosti (yield to maturity, YTM). Reprezentuje percentuálny výnos, ktorý investor dosiahne do splatnosti dlhopisu v závislosti od okamihu nákupu. Pokiaľ teda investor nakúpi dlhopis na sekundárnom trhu od iného investora, mal by tomuto ukazovateľu venovať pozornosť.

Výpočet YTM je komplikovaný a neexistuje preň presný algebraický vzorec. Obsahuje totiž diskontný faktor, používaný pri diskontovaní budúcich platieb kupónových výnosov, a rôzne mocniny YTM. Pre výpočet je možné použiť rôzne tabuľkové editory a metódu pokusu a omylu (trial and error method).