Derivát

Finančný derivát je nástroj, ktorého hodnota je odvodená od hodnoty nejakého podkladového aktíva. Medzi tieto aktíva môžeme zaradiť akcie, komodity, menové páry, dlhopisy a ďalšie. Pre derivátové obchody je typické, že doba ich dojednania nekorešponduje s dobou ich plnenia. Obchodu sú teda termínované. Medzi najznámejšie deriváty patria forwardy, futures, opcie a swapy.​

Obchodovanie s derivátmi​

Derivátové obchody možno realizovať na burze alebo na mimoburzových (OTC) trhoch. Deriváty obchodované na burzách sú štandardizované, takže pri dojednaní obchodu je presne stanovená veľkosť obchodu a jeho doba plnenia. Táto skutočnosť je daná kvôli vyššej likvidite obchodov s derivátmi. Obchodmi s derivátmi sa zaoberajú samostatné burzy, prípadne len časti búrz. Na európskom kontinente pôsobí európska burzová aliancia Eurex alebo LIFFE, ktorá je od roku 2007 súčasťou burzovej aliancie Euronext.​

Naopak, na OTC trhoch sú derivátové obchody neštandardizovaní. Všetky podmienky obchodu sú dohadované zmluvnými stranami samostatne. Vysporiadanie obchodov môže mať dve podoby – výmenu podkladového nástroja za danú peňažnú čiastku alebo vyrovnanie rozdielu medzi aktuálnou cenou podkladového nástroja a realizačnou cenou derivátu (tzv. strike price).​

Využitie derivátov​

Pre obchodovanie s derivátmi existujú tri základné motívy: zaistenie, špekulácia a arbitráž. Hlavným dôvodom vzniku derivátov bola vysoká rozkolísanosť trhov v 70. rokoch minulého storočia, keď neexistoval žiadny nástroj, pomocou ktorého by sa dalo poistiť voči tomuto riziku. V súčasnosti využívajú derivátové obchody vo veľkom rozsahu hedgeové fondy, ktoré si väčšinou zaisťujú pozície v iných nástrojoch alebo špekulujú na budúce pohyby trhu.​

Zaisťovanie (hedging) je denným chlebíčkom napríklad firiem vyvážajúcich svoj tovar do zahraničia. Spoločnosť vyvezie svoj produkt do cudziny, odberateľ ho však zaplatí až nasledujúci mesiac. Vzhľadom ku každodenným zmenám menového kurzu môže firma za mesiac obdržať menšiu alebo aj väčšiu sumu po jej konverzii na domácu menu. Týmto sa vystavuje menovému riziku. Preto je výhodnejšie použiť derivátové obchody, v tomto prípade forward, a takto si poistiť výmenu danej čiastky za dnešný menový kurz aj s mesačným predstihom.​

Na finančných trhoch sa vždy nájdu subjektu, ktoré tu vystupujú s cieľom špekulácie. Špekulatívne obchody navyše podporuje fakt, že deriváty sa zvyčajne obchodujú pomocou finančnej páky (leverage). Vďaka tomu možno aj s malým počiatočným vkladom vytvoriť vysoký zisk, ale na druhej strane aj veľkú stratu.​

Tretím motívom je časová arbitráž. Obchodík sa snaží využiť prípadné rozdiely na spotovom a termínovanom trhu a dosiahnuť tak zisk. Vďaka procesu globalizácie je však časová arbitráž na vyspelých trhoch už prakticky nemožná. Metóda určovania cien derivátov vychádza z princípu, ktorý možnosť arbitráže vylučuje.​

Podmienenosť a nepodmienenosť derivátov ​

Jednotlivé deriváty možno vo všeobecnosti rozdeliť na dva typy: na tzv. podmienené a nepodmienené. Nepodmienené derivátové obchody dávajú povinnosť obom zmluvným stranám vysporiadať dohodnutý derivátový kontrakt. Medzi nepodmienené deriváty patria forwardy, futures a swapy. Derivát, ktorý je podmienený, sa nazýva opcia. Majiteľ opcie (kupujúci) má v budúcnosti právo, nie však povinnosť, dohodnutý obchod vysporiadať. Predávajúci má naopak povinnosť obchod vysporiadať, ak o to kupujúci požiada (uplatní opciu). Keďže je pozícia predávajúceho značne znevýhodnená, dostáva tzv. opčnú prémiu.​