Cenné papiere

Cenné papiere sú listiny alebo listiny nahradzujúce zápisy, v ktorých je obsiahnutý určitý právny nárok. Spoločnosť alebo iný subjekt, ktorý cenný papier vydal, sa nazýva emitent. Cenné papiere obsahujú právny nárok držiteľa voči emitentovi. Cenný papier tak vytvára vzťah medzi emitentom a kupujúcim. V prípade dlhopisov ide o dlžníka a veriteľa. Dlžník je ten, kto cenný papier vystavuje a má záväzok a veriteľ je vlastník cenného papiera. Cenný papier môže dokonca predstavovať právo podieľať sa na riadení spoločnosti a jej zisku, ako je tomu v prípade akcií.​

Druhy cenných papierov​

Pojem cenný papier je v Českej republike definovaný zákonom, v ktorom je uvedený nasledujúci výpočet existujúcich cenných papierov:​

  • akcie
  • dočasné listy
  • poukážky na akcie
  • podielové listy
  • dlhopisy
  • investičné kupóny
  • kupóny
  • opčné listy
  • zmenky
  • šeky
  • cestovné šeky
  • náložné listy
  • skladištné listy
  • tovarové záložné listy
  • iné listiny​

Podoba cenných papierov v Českej republike​

V Českej republike sa môžeme stretnúť s celou radou cenných papierov a ich podôb:​

  • Listinná podoba - cenný papier existuje ako fyzická listina
  • Zaknihovaná podoba​ ​​- cenný papír existuje pouze jako záznam v evidenci, kterou vede Česká národní banka, popřípadě Středisko cenných papírů

Dále můžeme rozlišovat formu cenných papírů následovně:

  • Na doručiteľa (na majiteľa) - sú neobmedzene prevoditeľné, pričom postačuje ich doručenie​
  • Na meno​ - obsahujú v texte meno majiteľa a k prevodu je potrebná písomná zmluva​

Cenné papiere môžeme tiež deliť na:​

  • investičné ​ - sú vyčlenené podľa zákona o kapitálovom trhu a sú automaticky investičnými nástrojmi. Ide o akcie, dlhopisy a cenné papiere oprávňujúce nadobudnutie akcií alebo dlhopisov.​
  • neinvestičné​ - všetky ostatné​

Parametre cenných papierov​

Každý cenný papier musí obsahovať nasledujúce parametre: - názov (o aký cenný papier ide, napr. akcie, zmenka, šek, dlhopis) a tzv. nominálnu hodnotu. Nominálna hodnota je hodnota cenného papiera v okamihu jeho emisie. Je vytlačená na listine alebo je uvedená v zaknihovanom zázname. Za nominálnu hodnotu sa cenný papier predáva prvému majiteľovi – investorovi (toto neplatí vo všetkých prípadoch, napr. u diskontovaných dlhopisoch dochádza k predaju pod nominálnu hodnotu, príp. u akcií nominálna hodnota tiež nehrá príliš veľkú úlohu). 

Význam cenných papierov je predovšetkým v tom, že emitent ich vydaním získava finančné prostriedky, ktoré potrebuje k svojmu financovaniu a veriteľ vďaka tomu môže investovať voľné finančné prostriedky so zodpovedajúcim výnosom. Emitent tak môže niekedy získať veľmi vysokú čiastku, na ktorú by napr. pomocou bankového úveru nedosiahol. Investičné cenné papiere sú aj aktívom používaným k špekuláciám. Je možné obchodovať s nimi prostredníctvom burzy cenných papierov alebo na mimoburzovom trhu. Obchoduje sa s akciami, dlhopismi a od nich odvodenými finančnými nástrojmi, príp. prostredníctvom podielových fondov, ktoré majú tieto cenné papiere v portfóliu. 

Najčastejším emitentom cenných papierov je podnik (vydáva akcie alebo dlhopisy), banka (investičné certifikáty), štát (štátne dlhopisy), fyzické osoby (zmenky, šeky), príp. ďalšie subjekty (komunálne dlhopisy). 

Emitent cenného papiera je povinný predkladať investorom informácie. Povinnosť vyplýva z obchodného zákonníka, zákona o podnikaní na kapitálovom trhu a pokiaľ boli cenné papiere prijaté na obchodovanie na burze, uvedená povinnosť vyplýva aj z burzových pravidiel. Ide najmä o zverejňovanie hospodárskych výsledkov spoločnosti, výročných správ, informácií o záveroch rokovaní valných zhromaždení a množstvo ďalších informácií.