Carry trades

Carry trades je populárna investičná stratégia, ktorá využíva rozdiel medzi úrokovými sadzbami. Základným princípom carry trades je vypožičanie si aktíva, ktoré nesie malý výnos a jeho investovanie do aktíva s vyšším výnosom. Toto sa často deje buď s úrokovými mierami alebo cudzími menami. Odtiaľ pochádzajú dva základné typy carry trades – úrokové a menové. Carry trades sú veľmi obľúbené vzhľadom na vysoký výnos (najmä pri využití obchodovania na páku), sú však aj vysoko rizikové, predovšetkým pre vysokú citlivosť na výmenný kurz.​

Pojem carry vo všeobecnosti označuje výnos z držby nejakého aktíva (pokiaľ je pozitívny) alebo náklady spojené s držbou nejakého aktíva (pokiaľ je negatívny). Náklady spojené s držbou aktíva sa tiež nazývajú cost of carry. Napríklad držanie fyzickej komodity má zvyčajne negatívne carry, pretože je spojené s nákladmi na úschovu (príp. komodita podlieha depreciácii). Môžu však byť aj pozitívne, pokiaľ sú na trhu investori ochotní z akéhokoľvek dôvodu zaplatiť prémiu za dodávku v budúcnosti.​

Všeobecný princíp carry trades je teda vypožičanie si aktíva s nízkym carry a investovanie do aktíva s vysokým carry. Je potrebné uvedomiť si, že carry trades nie sú to isté čo arbitráže. Čisté arbitráže generujú zisk za akýchkoľvek podmienok, carry trades len za predpokladu, že nedôjde k zmene podmienok v neprospech carry trades. ​

Úrokové carry trades​

Úrokové carry trades sú v podstate hlavným zdrojom obživy komerčných bánk. Princípom je požičanie si lacných peňazí (napr. z overnightových pôžičiek, t.j. krátkodobých pôžičiek vedených cez noc) a ich ďalšie požičanie za vyšší úrok. Peniaze, ktoré si banka požičia, majú zvyčajne krátkodobý charakter, pričom požičané prostriedky majú podobu dlhodobých pôžičiek. Tento princíp môže fungovať len za predpokladu rastúcich výnosových kriviek, teda pokiaľ dlhodobé pôžičky nesú vyšší úrok ako krátkodobé. Hlavným rizikom je v takomto prípade inverzia výnosovej krivky alebo rast krátkodobých úrokových sadzieb – banka sa dostáva do problémov s likviditou, pretože peniaze požičala na dlhé obdobie a nestáča splácať krátkodobé (a teraz drahšie) úvery.​

Výnos pre banku predstavuje spread na dvoch úrokových mierach, ktorý možno vyjadriť tzv. rozdielom úrokovej miery – IRD.​

Měnové carry trades

Princíp menových carry trades je veľmi podobný tým úrokovým, až na to, že aktíva sú vedené v rôznych menách. Investor si teda požičia menu, ktorá ponúka aktíva s nízkym úrokom a investuje do meny, ktorá poskytuje aktíva prinášajúce vysoký výnos.

Investor si požičia napr. 1 000 USD z americkej banky, ktoré následne vymení za české koruny. Za získanú sumu nakúpi české dlhopisy so splatnosťou dva roky. Predpokladajme, že české dlhopisy sú úročené 7 % a americké dlhopisy s rovnakou splatnosťou sú úročené len 3 %. 

Investorov výnos je opäť vyjadrený tzv. rozdielom úrokovej miery – IRD. V našom príklade predstavuje 4 %. Tento výnos sa môže výrazne zatraktívniť, pokiaľ sa využijú pákované carry trades. Pri použití bežnej finančnej páky 10:1 sa výnos zvýši na 40 %. 

Hlavným rizikom menových carry trades je ich závislosť na výmenných kurzoch obchodovaných mien. Najväčším rizikom je posilnenie (apreciácia) meny, v ktorej má investor požičané prostriedky. V našom príklade by to bolo posilnenie amerického doláru voči korune. Pri použitá finančnej páky sa toto riziko výrazne zvyšuje. 

Veľmi využívané carry trades boli na japonskom jene. Bolo to kvôli japonskej centrálnej banke, ktorá udržiavala od 90. rokov veľmi nízke úrokové sadzby a bolo preto výhodné požičiavať si japonské jeny a investovať ich do aktív v iných menách. Takými boli napríklad americké subprime hypotéky či financovanie rozvíjajúcich sa trhov BRIC. Tieto aktivity skolabovali v roku 2008 práve pre prudkú apreciáciu japonského jenu.