Burza

Burza je inštitúcia, ktorá organizuje trh s investičnými nástrojmi a prostredníctvom ktorej možno nakupovať a predávať finančné inštrumenty ako napríklad cenné papiere, futures, opcie, komodity, investičné certifikáty, menové páry a pod. Má podobu obojstrannej aukcie, kde o konečnej cene daného nástroja rozhoduje stav ponuky a dopytu. Burza spája na jednej strane emitentov, ktorí chcú získať dodatočný kapitál a na strane druhej investorov, ktorí chcú zhodnotiť svoje voľné finančné prostriedky. Burza však aj sprostredkúva následné obchodovanie s nástrojmi (po emisii), keď už inštrumenty menia len majiteľa a na oboch stranách transakcie teda vystupujú investori.​

Funkcia búrz​

Cieľom burzy je sprostredkovanie stretu a následne obchodu medzi dvoma stranami (emitentmi a investormi), za účelom ich vzájomného obohatenia. Emitent týmto spôsobom získava dodatočné zdroje pre svoje podnikanie, zatiaľčo investor dostáva možnosť zhodnotiť svoje voľné finančné prostriedky. Je snaha čo najviac štandardizovať všetky burzové transakcie, čo vedie k eliminácii potreby vyjednávať a s tým spojených neistôt, prieťahov a nákladov. Prispieva to aj k zvyšovaniu likvidity a transparentnosti burzových obchodov. 

 Burzy tiež plnia makroekonomické funkcie. V moderných postindustriálnych ekonomikách je burza jednoduchý a efektívny nástroj k premene relatívne malých úspor strednej triedy na veľké investície do rozvoja a rastu. Bez burzy by sa tieto roztrieštené zdroje len ťažko dokázali alokovať tak efektívne. 

Keďže sú ceny na burze ovplyvnené výlučne trhovými silami, ich pohyb je dobrým ukazovateľom výkonu celej ekonomiky. Index národnej burzy sa tak môže stať akýmsi ukazovateľom vývoja celej ekonomiky. ​

Druhy búrz​

Nie všetky burzy sú rovnaké, preto ich môžeme rozdeliť podľa niekoľkých parametrov. Najčastejšie sa stretávame s delením podľa predávaného aktíva:​

  • Peňažné burzy - patria medzi ne predovšetkým burzy cenných papierov, devízové burzy a burzy finančných derivátov.​
  • Komoditné burzy - označované aj ako tovarové burzy, kde sa obchoduje s primárnymi surovinami a kontraktmi na ne naviazanými.​
  • Burzy menových párov​- dnes se tyto burzy slučují pod peněžní burzy.

Medzi ďalší často používaný typ delenia búrz tiež patrí delenie podľa druhov obchodov, ktoré sa na burze uskutočňujú:​

  • Klasické burzy​ - obchodujú so štandardnými cennými papiermi a dlhopismi.​
  • Derivátové burzy - obchodujú sa na nich rôzne deriváty, predovšetkým futures s rôznymi podkladovými aktívami (komodity, energie, meny, akcie, atď.). Tieto burzy pôvodne začali ako výlučne komoditné burzy, neskôr však pokračovali ako burzy s futures kontraktmi na komodity. S rozvojom futures derivátov sa na týchto burzách začali obchodovať futures kontrakty na takmer akékoľvek obchodovateľné podkladové aktívum - teda nielen na komodity, ale i na úrokové sadzby, akcie, dlhopisy a iné. ​

Burzy v Česku

V Českej republike existujú dve burzy cenných papierov. Najväčším českým organizátorom trhu s cennými papiermi je Burza cenných papierov Praha (BCPP/PSE) s priemerným denných objemom obchodov okolo 850 mil. Kč. Burzou pre malých a stredných investorov je RS-Systém s priemerným denným objemom obchodov okolo 30 mil. Kč. Obe burzy sú regulované zákonom o podnikaní na kapitálovm trhu. Na fungovanie búrz dohliada Česká národná banka, ktoré pre ne spolu s ministerstvom financií vytvára legislatívne prostredie.​

Burzy vo svete​

Najväčšou svetovou burzou je podľa trhovej hodnoty kótovaných cenných papierov americká New York Stock Exchange (NYSE), po nej nasleduje japonská Tokyo Stock Exchange (TSE). Najväčšou samostatnou burzou v Európe je už od svojho vzniku v roku 1801 britská London Stock Exchange (LSE). V stredoeurópskom regióne je jednotkou nemecká Frankfurt Stock Exchange (FWB).​