Bollingerove pásma

Bollingerové pásma (alebo krivky) patria medzi najpoužívanejšie indikátory technickej analýzy. Patria medzi tzv. indikátory volatility, čo znamená, že sledujú rýchlosť zmien ceny v porovnaní s historickými údajmi o jej vývoji. Indikátor sa zakreslí tak, že sa vypočíta horná a dolná hranica normálneho rozpätia ceny podkladového aktíva. Indikátor sa potom interpretuje tak, že keď dosiahne hornej Bollingerovej krivky, vzniká predajný signál a, naopak, nákupný signál vzniká pri dotky ceny so spodnou krivkou.

Indikátor bol vytvorený obchodníkom Johnom Bollingerom v 80. rokoch minulého storočia. Jeho vzniku predchádzala znalosť štatistických princípov a teórií. Základnou myšlienkou je teória tzv. štatistickej distribúcie hodnôt, podľa ktorej 95 % všetkých hodnôt v danom časovom intervale sa nachádza v určitom cenovom rozpätí – v intervale dvoch štandardných odchýlok.

Bolligerove pásma sa zobrazujú ako tri krivky. Prostredná krivka predstavuje jednoduchý kĺzavý priemer ceny (na obrázku dole zobrazený ako červený priemer, tzv. mean). Horná krivka je podobná tej prostrednej, ale je posunutá o určitý počet štandardných odchýlok od priemeru ceny. Spodná krivka je analogicky posunutú a rovnaký počet štandardných odchýlok ako horná krivka. Najbežnejšie nastavenie indikátora používa pre výpočet kĺzavého priemeru hodnotu 20 (20 časových úsekov, napr. dní) a pre výpočet štandardných odchýliek hodnotu 2 (vzdialenosť kriviek od priemeru cien je dve štandardné odchýlky).

Bollingerove krivky

Bollingerove krivky sa zakresľujú obvykle popri cene podkladového aktíva. Najprv sa vypočíta kĺzavý priemer ceny a Bollingerove krivky sa zakreslia vo výške štandardnej odchýlky nad a pod kĺzavým priemerom. Pretože štandardná odchýlka je zároveň meradlom volatility, Bollingerove krivky automaticky menia svoj tvar podľa volatility ceny – v období vyššej volatility sa rozširujú a v pokojnom období s nižšou volatilitou sa zužujú.

Použitie Bollingerových kriviek

Základným predpokladom pre použitie je, že ceny majú tendenciu zostáva v pásme medzi hornou a dolnou krivkou. Vychádza sa z predpokladu, že príliš optimistickí obchodníci tlačia cenu do extrémny cenových hladín, kde sa ceny stabilizujú a vracajú späť k priemerným hodnotám. Pri extrémne negatívnej nálade trhu je to naopak.

Indikátor zmeny trendu – keď sa krivky dostanú neobvykle ďaleko od seba, môže to znamenať, že súčasný trend je na svojom konci. Ak sú krivky veľmi blízko k sebe, môže to indikovať, že na trhu sa čoskoro objaví nový trend. Po extrémnom zúžení alebo rozšírení Bollingerových kriviek väčšinou nasleduje veľký cenový pohyb opačným smerom alebo rovno zmena trendu.

Ak cena prerazí (pretne) hornú alebo dolnú krivku, je pravdepodobné, že trh sa skôr alebo neskôr otočí a cena sa vráti k priemeru – viz. nasledujúci obrázok:

Pohyb, ktorý začal pri jednej krivke, napr. pri spodnej, má tendenciu prejsť cez celé pásmo až k hornej krivke a naopak (tiež vidno na vyššie uvedenom obrázku).

Pri nastavení indikátora vo vlastnej obchodnej platforme možno použiť modifikáciu počtu časových periód, v ktorých je cena sledovaná a namiesto hodnoty 20 možno použiť napr. 10 alebo 40. Pri použití kratšej periódy (napr. 10) sa indikátor zmení na relatívne „rýchlejší" a citlivejší (reaguje na menšie pohyby ceny), pri použití periódy 40, kedy sa hodnotí väčší počet časových úsekov, reaguje len na väčšie cenové pohyby.

Indikátor Bollingerovej krivky sa používa pri predpovediach pohybu ceny a ako signál možného otočenia trendu. Ako u všetkých ostatných indikátoroch platí, že sa nepoužíva samostatne, k potvrdeniu signálu je potrebné využiť ešte ďalšie indikátory.