Bežná opcia

Opcie patria medzi najčastejšie používané finančné deriváty na svete. Sú tzv. podmieneným derivátom, to znamená, že majiteľ opcie (kupujúci) má v budúcnosti právo, nie však povinnosť, dohodnutý obchod vysporiadať. Predávajúci má vždy povinnosť obchod vysporiadať, ak o to kupujúci požiada (uplatní opciu). Keďže je pozícia predávajúce značne znevýhodnená, dostáva tzv. opčnú prémiu. Pretože ide o derivát, aj opcia je viazaná na akékoľvek podkladové aktívum. Najčastejšie ním bývajú akcie, menové páry alebo komodity.​

Opčné kontrakty možno kúpiť na opčných burzách, kde sú dané opcie štandardizované alebo na mimoburzových OTC trhoch, kde vystupujú predovšetkým banky a obchodujú neštandardizované opčné kontrakty. Najstaršia opčná burza vznikla už v roku 1973 v Chicagu (CBOE). Dnes existujú opčné burzy väčšinou v každej významnejšej finančnej metropole.​

Parametre opcií​

Pri obchodovaní sa opciami sa môžeme stretnúť s viacerými dôležitými pojmami. Pri uzatváraní kontraktu s protistranou je potrebné určiť základné parametre opcie. Prvým z nich je realizačná cena (strike price), určuje cenu podkladového aktíva, za ktorú bude možné toto aktívum v budúcnosti kúpiť alebo predať. Ďalším dôležitým parametrom je určenie dátumu exspirácie, kedy dôjde k vypršaniu platnosti opcie. Oba uvádzané aspekty majú vplyv na hodnotu posledného parametru – opčnej prémie. Je to suma, ktorú musí kupujúci zaplatiť predávajúcemu za opčné právo, ktoré kontraktom získa. Pre úplnosť je dobré poznať aj pojmy ako „breakeven point“, ktorý určuje bod zvratu, keď pri opčnej stratégii dochádza k prechodu zo straty do zisku. Ak sa majiteľ opcie rozhodne uplatniť opčné právo, takáto situácia sa nazáva „exercise“.​

Základné rozdelenie opcií​

​Existujú dva základné typy opcií: nákupné (call) opcie a predajné (put) opcie. V oboch prípadoch je možné stáť v pozícii držiteľa (nakupujúceho) alebo vypisovateľa (predávajúceho). Z toho vyplýva, že môžu nastať štyri rôzne opčné pozície. Pre zaistenie budúceho práva na nákup podkladového aktíva za realizačnú cenu vstupujeme do dlhej nákupnej pozície (tzv. long call). Vypisovateľ opcie sa dostáva do krátkej nákupnej pozície (tzv. short call) a za vypísanie opcie obdrží opčnú prémiu. Ak máme v úmysle v budúcnosti podkladové aktívum predať za realizačnú cenu, nakúpime opciu do dlhej predajnej pozície (tzv. long put). Predávajúci je ale v krátkej predajnej pozícii (tzv. short put), za vypísanie opcie aj v tomto prípade obdrží opčnú prémiu Opcie môžeme ďalej rozdeliť na americké a európske. Rozdiel medzi nimi je v uplatniteľnosti opcie od jej nákupu (predaja) až po dobu vypršania platnosti (exspirácie). Európsku opciu môžeme počas jej platnosti len predávať alebo kupovať, nemôžeme ju však v tomto období uplatniť. Možnosť uplatnenia prichádza až v momente exspirácie. Na druhej strane americkú opciu môžeme predávať, nakupovať, ale tiež aj uplatniť kedykoľvek počas trvania jej platnosti, nemusíme teda čakať až na dátum exspirácie.

Opčná prémia​

Opčná prémia je cena, za ktorú si držiteľ opcie kupuje u vypisovateľa právo odstúpiť od dojednaného opčného kontraktu, t.j. má právo neuplatniť opciu. Hodnota opčnej prémie sa určuje podľa dvoch základných zložiek​

  • vnútorná hodnota opcie ​ - predstavuje zisk, ktorý by majiteľ opcie dosiahol jej okamžitým uplatnením a súčasným predajom podkladového aktíva na trhu​
  • časová hodnota opce - odráža speňažiteľnosť opcie a volatilitu podkladového aktíva. Časová hodnota opcie klesá s blížiacim sa exspiračným dátumom opcie a, naopak, rastie so zvýšenou volatilitou na trhoch.​