Abenomika

Abenomika je nový pojem, ktorý vznikol spojením slova ekonomika s priezviskom japonského premiéra Šinzó Abeho. Slovo Abenomika sa stalo používaným po celom svete a označuje ekonomické opatrenia, ktoré tento – vo svojej krajine veľmi populárny – premiér predstavil koncom roku 2012. Jeho vízia sa opiera o tri základné piliere: expanzívnu menovú politiku japonskej centrálnej banky (Bank of Japan, BoJ), expanzívnu fiškálnu politiku zameranú najmä na obnovu a podporu regiónov postihnutých tsunami a stratégiu hospodárskeho rastu zameranú na podporu súkromných investícií.​

Strategické piliere​

Základom prvého piliera a prvým krokom, ktorý staronový premiér podnikol, bolo dosadenie Haruhika Kurodu, niekdajšieho riaditeľa Ázijskej rozvojovej banky, do kresla guvernéra japonskej centrálnej banky (BoJ). Vzápätí boli naštartované nákupy štátnych dlhopisov a ďalších aktív v pomerne veľkom rozsahu. Hlavným cieľom týchto opatrení je dosiahnutie tzv. pozitívnej inflácie na úrovni dvoch percent, oslabenie domácej meny a zdvojnásobenie objemu peňažných prostriedkov v japonskej ekonomike v priebehu dvoch rokov. BoJ je schopná skúpiť až 80 % dlhopisov, ktoré emitoval štát. Ďalším cieľom je dosiahnutie reálneho rastu HDP na úrovni 2 %. Pri dosiahnutí plánovanej inflácie bude rast nominálneho HDP predstavovať 4 % ročne. Zásluhou masívnych odkupov dlhopisov bude možné zachovať financovanie existujúceho dlhu na čo najnižšej úrovni. Voči tomu tomuto kroku sa vo svete objavila kritika poukazujúca na možnú stratu nezávislosti BoJ.​

Druhý pilier sa by mal vyznačovať podobne astronomickými sumami peňazí investovanými do infraštruktúry. Japonská infraštruktúra je však už v súčasnosti veľmi vyspelá a na požadovanej úrovni, vyčlenené zdroje by preto stačilo použiť na jej opravy. Plánuje sa teda zvýšenie podielu na rozpočte v prospech verejných prác. Pokračovať by sa malo v odstraňovaní škôd po vlne tsunami a až tretina rozpočtu by sa mala zamerať na rozvoj regiónov.

Hlavný dôraz je však kladený na tretí pilier. Ten by sa mal zamerať na podporu domácich firiem a tiež spoločností, ktoré majú blízko k tvorbe inovácií. Mali by byť vytvorené zvláštne ekonomické zóny, ktoré budú lákať zahraničné podniky. Existuje aj snaha o obmedzenie regulácií, aby bola podporená prirodzená súťaživosť. Predpokladá sa aj veľká podpora nových vyspelých technológií a školstva. V tejto oblasti má premiér Abe ambíciu zvýšiť počet japonských študentov cestujúcich do zahraničia. Chce tiež dostať najmenej desiatku japonských univerzít do celosvetového rebríčka stovky najlepších. Hlási sa tiež k podpore výraznejšieho zapojenia žien do pracovných činností. Okrem iného sa rokuje aj o reforme správy poľnohospodárskej pôdy. Od tohto kroku si sľubuje podstatne vyššiu konkurencieschopnosť japonských poľnohospodárov a zatraktívnenie tejto oblasti pre mladých ľudí. Vďaka tomu by poľnohospodári mali dosahovať zisk aj vtedy, ak krajina pristúpi k paktu voľného obchodu, tzv. Transpacifickému partnerstvu (TPP). V konečnom dôsledku bude krajina nútená odstrániť dovozné clá z väčšiny svojich produktov.​

​Limity Abenomiky

Medzi najväčšie limity Japonska patrí verejný dlh, ktorý sa pohybuje nad úrovňou 200 % HDP. Je však financovaný dlhopismi, ktorých úroková sadzba sa dlhodobo pohybuje pod 1 %. Tento samotný fakt môže byť veľmi nebezpečný. V júli získala vládnuca strana premiéra Abeho aj väčšinu v hornej komore parlamentu, takže v súčasnosti má legislatívny mandát pre tvorbu hlbšej a zložitejšej reformy.​

Vzhľadom k plánovanému zvýšeniu výdavkov štátu bolo v roku 2012 prijaté zvýšenie spotrebných daní na 8 % v roku 2014 a 10 % v roku 2015. Toto opatrenie vzbudilo vlnu očakávaní i kritiky, pretože po poslednom zvýšení spotrebných daní v roku 1997 krajina upadla na dlhú dobu do deflačnej špirály.​